Výskum

Výskumné projekty a výstupy pracovníkov Ústavu nájdete v ich osobných profiloch.

Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie

Zodpovedná riešiteľka: doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD.

VEGA 1/0119/21

Vývinové poruchy učenia a poruchy pozornosti sa dlho považovali za typické iba v detstve a dospievaní. Viaceré výskumy však vyvrátili predpoklad, že sa v dospelosti ich symptómy vytrácajú. Hlavným cieľom tohto projektu je realizácia výskumu zameraného na analýzu výskytu symptómov vývinových porúch učenia a porúch pozornosti, stratégií zvládania a učenia sa u študentov a študentiek so symptómami týchto porúch v terciárnom vzdelávaní. Zmiešaný semi-longitudinálny výskumný dizajn projektu umožní získať komplexnejší psychologický obraz študentov a študentiek rôznych odborov vysokoškolského štúdia s vývinovými poruchami učenia a poruchami pozornosti . Záverečná triangulácia kvantitatívnych a kvalitatívnych anamnestických a sebahodnotiacich dát povedie k vytvoreniu modelu tranzitu a adjustácie týchto jednotlivcov v univerzitnom prostredí a umožní formulovať odporúčania pre poradenskú a edukačnú prax.

Verejná dôvera, reziliencia a vnímaná hrozba COVID-19

Zodpovedný riešiteľ: prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.

APVV-COVID-20-0074

Dôveru Slovákov v opatrenia voči COVID-19, ale aj to, ako občania vnímajú hrozbu koronavírusu, preskúmajú Martin Kanovský, Júlia Kanovská Halamová, Danijela Jerotievič, Katarína Křížová, Katarína Greškovičová, Martina Baránková a Bronislava Strnádelová z ÚAP a ÚSA z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Navrhnú tiež konkrétne praktické opatrenia, ktoré budú viesť k zvýšeniu dôvery verejnosti v bezpečnostné opatrenia. Tieto údaje zároveň porovnajú s medzinárodným kontextom.

Rozlišovanie dôveryhodnosti správ u žiakov stredných škôl: vzťah konšpiračných presvedčení, vedeckej gramotnosti a autoritárstva

Zodpovedný riešiteľ: doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD.

VEGA 1/0641/19

Výskumy (cf. The Stanford History Education Group) ukazujú, že žiaci nedokážu vhodne odlišovať nedôveryhodné správy od dôveryhodných. Súčasné prístupy k zvyšovaniu kritického myslenia u stredoškolákov však často vychádzajú skôr z intuitívnych predpokladov a nie sú založené na dôkazoch. Napriek úprimnej snahe autorov tak nemusia dosahovať požadovaný účinok, môžu vysielať neúmyselné posolstvá, či vyvolávať u žiakov skôr celkovú nedôveru k elitám. Našim cieľom je zistiť, ktoré premenné majú vzťah ku schopnosti rozlišovať dôveryhodné správy, pričom sa zameriame hlavne na tieto tri: konšpiračné presvedčenia, vedeckú gramotnosť, a autoritárstvo. Ako nástroje plánujeme použiť Škálu vedeckej gramotnosti, Škálu generických konšpiračných presvedčení, Altemeyerov test pravicového autoritárstva. Ako hlavné metódy plánujeme kvalitatívne metódy (rozhovory, fókusové skupiny a vedenie denníkov s cieľom hlbšie preskúmať, ako sa mladí ľudia dostávajú k informáciám), korelačnú štúdiu na väčšej vzorke, a realizáciu experimentu.

Sociálne reprezentácie demencie a ich implikácia pre podporu kognitívneho zdravia na Slovensku

Zodpovedná riešiteľka: prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD.

APVV-17-0536

Demencia je v našej krajine diagnostikovaná neskoro, čo vedie k nemožnosti poskytnutia pomoci pacientom a ich rodinám. Príčinou môže byť to, že demencia sa spája so strachom, stigmou či dokonca metaforou "živej smrti". Cieľom projektu je skúmať sociálne reprezentácie spájajúce sa s demenciou u relevantných cieľových skupín a identifikovať tak bariéry vyhľadávania pomoci u ľudí so symptómami demencie. Porozumenie tomu, ako ľudia vnímajú problematiku kognitívneho zdravia a jeho protipól – demenciu – je dôležité pre zodpovedanie otázky týkajúcej sa ich následného správania pri vyhľadávaní pomoci. Metodológia výskumu pokrýva široké spektrum kvalitatívnych metód skúmania sociálnych reprezentácií špecifických pre cieľové skupiny participantov – laickú verejnosť, zdravotníckych pracovníkov, ľudí s demenciou a ich príbuzných. Cieľom výskumu je na základe získaných poznatkov navrhnúť model vyhľadávania pomoci a intervenciu v podobe osvetovej kampane, ktorá pomôže bojovať proti dehumanizácii, diskriminácii a stigmatizácii, ktorú ľudia s demenciou v našej spoločnosti každodenne zažívajú.

Medzikulturálne aspekty súcitu, sebasúcitu a sebakritickosti a testovanie ich ovplyvňovania 

Zodpovedná riešiteľka: doc. Mgr. Júlia Kanovská Halamová, PhD.

VEGA 1/0075/19

Cieľom projektu je preskúmanie konštruktov súcitu a sebasúcitu v rôznych kultúrach a medzikultúrne porovnanie relevantných škál. V rámci projektu budeme tiež testovať ďalšie možnosti intervencií zameraných na zvyšovanie úrovne súcitu a sebasúcitu, a znižovanie sebakritickosti pričom sa zameriame aj na ich využitie na  znižovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám. Výskumný projekt využíva kvantitatívnu i kvalitatívnu metodológiu  a obohacuje ich o objektívne metodiky merania ako je eye tracking a fyziologické ukazovatele ako variabilita srdcového rytmu a pupilometria s cieľom prispieť k včasnej a presnej diagnostike ľudí s vysokou mierou  sebakritickosti. Projekt nadväzuje na našu doterajšiu publikačnú činnosť a na aktuálne prebiehajúci výskumný projekt VEGA Sebakritickosť verzus sebapotvrdzovanie  vo forme  vnútorného monológu v kontexte spracovania emócií a sociálnych kompetencií.