Fakulta sociálnych
a ekonomických vied
Univerzita Komenského v Bratislave

Ústav aplikovanej psychológie, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV

Normatívny kontext medziskupinových postojov: rola školy, rodiny a rovesníkov/Normative context of intergroup attitudes: the role of school, family and peers

Forma štúdia: denná

Školiteľka: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Cieľom práce bude prostredníctvom kvantitatívnych aj kvalitatívnych metód preskúmať normatívny kontext formovania postojov detí a adolescentov voči etnickým minoritám. Práca sa zameria na úlohu hlavných aktérov socializácie: rodičov, rovesníkov, učiteľov a školskú normatívnu klímu (Aboud & Amatto, 2001; Cameron & Turner, 2016; Miklikowska, 2017; Váradi, 2014). Väčšina doterajších výskumov sa zameriavala na úlohu týchto aktérov izolovane, cieľom práce bude preskúmať ich vzájomné spolupôsobenie s ohľadom na vek žiakov a žiačok.

Hypotéza priameho kontaktu verzus teória medziskupinovej hrozby/Direct contact hypothesis versus intergroup threat theory

Forma štúdia: denná

Školiteľ: doc. Mgr M. Popper, PhD.

Kontaktná teória (Allport, 1954) postuluje, že priamy medziskupinový kontakt za určitých okolností znižuje predsudky medzi skupinami. Naopak, podľa teórie medziskupinovej hrozby (Stephan & Stephan, 2000) rastie medzi skupinami napätie a zhoršujú sa postoje a predsudky, keď členovia jednej skupiny vnímajú ohrozenie zo strany inej skupiny pri vzájomnom kontakte. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať na Slovensku dva základné druhy minoritných skupín. Také, voči ktorým by bolo účinné znižovať predsudky prostredníctvom priameho kontaktu a také, voči ktorým by bolo účinnejšie pôsobiť na znižovanie predsudkov prednostne prostredníctvom nepriameho kontaktu, kvôli vnímaniu vysokej medziskupinovej hrozby. Plánované výskumné metódy sú dotazník merajúci mieru vnímanej reálnej a/alebo symbolickej medziskupinovej hrozby a fókusové skupiny zamerané na podrobnejšie vysvetlenie príčin pociťovania tejto hrozby. Získané výsledky bude možné uplatniť pri výbere preventívnych metód, šitých na mieru pre rôzne medziskupinové vzťahy, s cieľom ich zlepšovania.

Transformácia a transmutácia intimity a jej vzťah ku kapacite pre zdravý sex/Transformation and transmutation of intimacy and its relationship to capacity for healthy sex

Forma štúdia: denná

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

V kontexte sociologických fenoménov vynárajúcej sa dospelosti (Arnett, 2004), druhého demografického prechodu (Lesthaeghe, 2010, van de Kaa, 1999) ako aj konceptualizácie ohnísk hraničnosti (liminality hotspots - Stenner a Clinchová, 2013), nového tribalizmu, nomádstva a zmeny sociálnej štrukturácie (Maffesoli), ako aj zmeny komunikačných paradigiem smerom k digitálnym nástrojom komunikácie a novým sociálnym sieťam je v centre výskumného záujmu tohto projektu spoznanie prediktívnych a príčinných vzťahov medzi na jednej strane procesmi sprevádzajúcimi súčasný vývoj ľudskej intimity (jej formálnu aj obsahovú zmenu) a na druhej strane individuálnymi trajektóriami vývinu sexuálnej kariéry smerom k tzv. zdravému sexu (ako individuálnemu experienciálnemu pandantu štatistického ukazovateľa sexuálneho zdravia).

In/konzistencia a in/kongruencia sexuálnych skriptov pri hľadaní produktívnej hranice medzi chceným a nechceným v sexe/ In/Consistency and In/Congruence of sexual scripts in finding a productive boundary between wanted and unwanted in sex

Forma štúdia: denná

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Výskumný projekt nadväzuje na zistenia o konštruovaní hranice medzi chceným a nechceným a nechceným v sexe (Bianchi, Fúsková, 2018), z ktorých vyplynula potreba preskúmania dvoch kľúčových fenoménov: (1) inkonzistenice rôznych sexuálnych skriptov (William Simon), ktoré operujú a často súperia v rámci jedného jednotlivca a (2) inkongruencie sexuálnych skriptov interagujúcich sexuálnych aktérov.

Deliberatívna demokracia a intímne občianstvo/Deliberative democracy and intimate citizenship

Forma štúdia: denná

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Ken Plummer ukazuje, že mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) je mimoriadne naliehavo žiaduca vzhľadom na prudký proces digitalizácie a otvorenosti sociálneho priestoru. „Nové“ hranice intimity stimulujú aj nové paradigmy etického posudzovania (etika starostlivosti, afirmatívna etika). Výskumné zameranie projektu sa očakáva smerom k identifikovaniu možností zavádzania deliberatívnych nástrojov na systémové riešenie a prevenciu konfliktu intímnych a verejných potrieb v otvorenej spoločnosti.

Scenáre intímnych vzťahoch v období mladej dospelosti/Scenarios of intimate relationships in young adulthood

Forma štúdia: denná/externá

Školiteľ: Prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Partnerské a intímne vzťahy v období mladej dospelosti sú rôznorodé, premenlivé a často aj krehké. Ich doterajšiu konceptulizáciu zachytávajú pojmy ako „psychosociálne moratórium“ (Erikson),  „čisté vzťahy" (Giddens), „tekutá láska (Bauman), „vynárajúca sa dospelosť” (Arnett). Cieľom práce je zistiť aké sú scenáre  intímnych vzťahoch v období mladej dospelosti a či popísané teoretické rámce sú dostatočné na ich vysvetlenie, alebo je potrebné hľadať ďalšie.

Partnerské vzťahy a kvalita života/Partnerships and quality of life

Forma štúdia: denná/externá

Školiteľ: Prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Partnerské a intímne vzťahy v období mladej dospelosti sú rôznorodé, premenlivé a často aj krehké. Aj keď je preukázaná súvislosť psychologickej kvality života a sociálnych vzťahov, nie je jasné: 1. z akých individuálnych sociálnych a kultúrnych zdrojov uspokojivé a stabilné partnerské vzťahy vznikajú a 2. ako partnerské vzťahy ovplyvňujú kvalitu života. Cieľom práce je preskúmať uvedené súvislosti v teoretických rámcoch poznania partnerských vzťahov (Erikson, Giddens, Bauman, Arnett a ďalší).

Empatia a jej fyziologické indikátory/Empathy and Physiological Indicators

Forma štúdia: externá

Školiteľka: prof.PhDr. Jana Plichtová, PhD.

Cieľom výskumu je overiť vplyv skupinovej príslušnosti (vek, pohlavie a zdravotný stav) na zrkadlenie emóci