Fakulta sociálnych
a ekonomických vied
Univerzita Komenského v Bratislave

Naši výnimoční

Vždy som mal chuť meniť veci k lepšiemu

Jakub Gábor, študent 2. ročníka magisterského stupňa študijného programu európske štúdiá na FSEV UK v Bratislave

Prečo ste sa rozhodli študovať na FSEV UK?

Už počas štúdia na strednej škole som pozorne sledoval domácu i zahraničnú politiku, a práve FSEV som vtedy vyhodnotil ako inštitúciu, ktorá poskytovala najlepšie predpoklady na prehĺbenie môjho záujmu o danú tematiku.

Odkiaľ pochádzate?

Pochádzam zo Sniny, to je približne 20-tisícového mestečko na úplnom východe Slovenska. Často si zo mňa preto robia žarty. Vlakom to totiž z Bratislavy do Sniny trvá takmer 10 hodín, za približne rovnaký čas sa dostanete lietadlom aj do New Yorku. Sninu a jej nádherné okolie mám veľmi rád. Hoci sa mi veľmi páči aj Bratislava, Snina je pre mňa stále domovom a miestom s osobitným významom. 

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Štúdium na FSEV je relatívne náročné, najmä čo sa týka práce s literatúrou. Popri rôznych mimoškolských aktivitách, ktoré si takisto vyžadujú mnoho čítania a písania, sa snažím o to, aby som si vždy dostatočne oddýchol a načerpal nové sily. Najviac mi v tomto smere pomáha šport, predovšetkým futbal, ktorému sa snažím venovať aktívne i pasívne. Rád sa bicyklujem, alebo sa len tak túlam po Slovensku a spoznávam jeho zákutia.

Čo Vás na štúdiu najviac baví?

Vždy som inklinoval k predmetom, v ktorých sa dali aplikovať kvantitatívne metódy výskumu. Ako študent základnej školy som sa zúčastňoval olympiád z matematiky či fyziky a moja láska k číslam ma neopustila. Rád kombinujem humanitné a prírodné vedy a najviac ma preto bavia predmety, ktoré to umožňujú, či dokonca vyžadujú.

Imponuje mi, že FSEV je modernou a dynamickou fakultou. Komunikácia medzi jej zamestnankyňami, zamestnancami, študentkami a študentmi je zakaždým korektná a konštruktívna, žiaden názor nie je ignorovaný. Naša fakulta je pomerne malá. Vnímam ju ako komunitu, v rámci ktorej neustále prebieha diskusia o tom, ako sa zlepšovať. Zážitok z takejto interakcie je navyše umocnený tým, že FSEV je ozajstným medzinárodným prostredím, v ktorom bez problémov fungujú študentky a študenti zo Slovenska a zvyšku sveta.

Ako Vás ovplyvňuje štúdium, myslíte si, že ste sa počas štúdia zmenili, niečo dôležité sa naučili, niekam sa posunuli?

Myslím si, že vďaka štúdiu na FSEV som si zlepšil komunikačné schopnosti a kritické myslenie – počas i mimo výučby totiž pravidelne diskutujeme o aktuálnych spoločenských témach, tvoríme vlastné argumenty, reagujeme na iných a rozširujeme si obzory.  

Čomu ste sa venovali vo Vašej bakalárskej práci?

Analyzoval som zmenu distribúcie hlasovacej sily jednotlivých členských štátov v Rade EÚ po nadobudnutí účinnosti pravidiel zakotvených v Lisabonskej zmluve. Prácu som mal napísanú za niekoľko týždňov, výskum ma naozaj bavil. Na tému tohto výskumu by som chcel nadviazať aj vo svojej diplomovej práci, v ktorej budem písať o vplyve demografických faktorov na budúcnosť EÚ.

Zúčastňujete sa na mnohých mimoškolských aktivitách. Ako ste sa k nim dostali a aké skúsenosti ste vďaka tomu získali?

Vždy som mal chuť meniť veci k lepšiemu, zapájať sa do rôznych aktivít, a veľmi sa teším z toho, že FSEV na to ponúka dostatok príležitostí.

Počas bakalárskeho štúdia som si na fakulte všimol výzvu pre študentov, ktorí by počas predsedníctva SR v Rade EÚ chceli pracovať pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Úspešne som absolvoval pohovor a polrok som strávil v prítomnosti špičkových političiek a politikov, ktorých som sprevádzal na vrcholových podujatiach organizovaných naším ministerstvom.

V jeseni som začal stážovať na Komunikačnom odbore Národnej rady Slovenskej republiky. Aj túto ponuku mne a ostatným študentom sprostredkovala FSEV. Z bezprostrednej blízkosti som videl, ako funguje komunikácia tejto inštitúcie s médiami i verejnosťou a od jej zamestnankýň a zamestnancov som získal neoceniteľné vedomosti i skúsenosti.

V roku 2016 absolvoval svoju prvú konferenciu Model United Nations (MUN) – simuláciu zasadnutia niektorého z orgánov OSN. So zvyškom tímu FSEV sme boli v talianskom Miláne, ja som sa ocitol v Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC), kde som mal zastupovať záujmy Belgicka.

Koncom minulej jari som sa zúčastnil konferencie „28 Ideas From the Erasmus Generation“, na ktorej účastníčky a účastníci z každého členského štátu EÚ predniesli svoje príspevky na témy súvisiace s fungovaním EÚ.

Určite musím spomenúť aj Regionálnu akadémiu OSN (RAUN). Ide o výskumný a vzdelávací program, ktorého účastníci v priebehu polroka vypracúvajú projekt na vopred stanovenú tému. Nosnou témou aktuálne prebiehajúceho ročníka RAUN je ochrana práv žien.

Aké máte plány na najbližšie obdobie a čomu by ste sa chceli venovať po skončení štúdia?

Rád by som sa znovu zúčastnil na niektorej z blížiacich sa konferencií MUN, jednoznačnou prioritou však ostáva úspešné absolvovanie programu RAUN a zavŕšenie magisterského štúdia na FSEV. Láka ma práca vo verejnom sektore alebo médiách, lebo práve v týchto oblastiach je človek schopný ovplyvňovať celkové fungovanie a smerovanie spoločnosti. Hoci mám dobré skúsenosti so životom v zahraničí, rád by som ostal na Slovensku. Mám rád túto krajinu a chcem, aby sa v nej žilo lepšie.

Čo by ste poradili dnešným stredoškolákom, ktorí chcú byť úspešní, ale nevedia, ako a kde začať?

Aby k povinnostiam, ktoré majú, pristupovali zodpovedne. Aby sa pritom z času na čas nebáli vystúpiť zo svojej zóny pohodlia. Aby sa s inými veľa rozprávali a v živote sa obklopovali ľuďmi, od ktorých sa môžu učiť. A aby sa nebáli neúspechu a boli na seba nároční. Len tak sa človek môže posunúť vpred.

Mám rád, keď sú moje názory konfrontované s inými

Foto: Peter Korček, Život

Róbert Martin Hudec, študent 1. ročníka magisterského stupňa študijného programu verejná politika (absolvent bakalárskeho programu európske štúdiá)

Prečo ste sa rozhodli študovať na FSEV UK?

Keď som sa v maturitnom ročníku rozhodoval, kam ďalej, proces rozhodovania bol skôr krok do tmy, ako premyslená študijná voľba. Veľa mojich spolužiakov malo už roky jasné, že chcú byť právnici, medici, ITčkári, no ja som len vedel, čo ma baví a čo nie. Veľmi rád som mal dejepis a občiansku výchovu, zvažoval som preto politológiu, právo, manažment alebo aj religionistiku. Európske štúdiá som si nakoniec vybral preto, lebo som sa chcel lepšie zorientovať  v tom, ako fungujú politické a ekonomické procesy v rámci Európy, zároveň ma na odbore zaujalo, že zahŕňal aj základy sociológie, ekonómie a práva a navyše, lákavé pre mňa bolo aj to, že väčšia časť programu je v anglickom jazyku.

Stále som však nevedel, čo chcem robiť, len si pamätám, ako som vyhlasoval že nikdy nebudem štátny úradník. Paradoxne, keď som si vyberal magisterské štúdium, získal som na túto profesiu úplne iný pohľad a rozhodol som sa študovať verejnú politiku. Momentálne  svoju budúcnosť vidím v štátnej správe.

Odkiaľ pochádzate?

Na strednú školu som chodil na Gymnázium Matky Alexie v Bratislave, na ktoré veľmi rád spomínam. Spoznal som tam veľa skvelých ľudí, ktorí ma vedeli aj motivovať a v mnohom mi boli príkladom. V maturitnom ročníku som objavil aktivitu, ktorá sa volá debatovanie. Podľa mňa je to jedna z najlepších aktivít, ktorej sa môže stredoškolák venovať. Je to organizovaná výmena názorov študentov stredných škôl, v ktorej figurujú dva trojčlenné tímy, ktoré stoja proti sebe. Jeden z nich ma úlohu obhájiť vopred zadanú tézu a druhý s ňou nesúhlasiť. Na debatných turnajoch som spoznal ľudí, ktorí sa zaujímali o rovnaké veci ako ja, no mali absolútne odlišný názor, čo ma donútilo zamýšľať sa nad vecami  z iného uhlu pohľadu.

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Ako som spomínal, na strednej ma oslovila debata a venujem sa jej dodnes. Turnaje sa organizujú aj na vysokých školách, či už medzinárodné alebo československé.  Spoločne s kamarátmi sme založili debatný klub aj na vysokej škole. Klub má už štyri roky a momentálne sa stretávame na Katedre politológie FiF UK. Navštevujem stále aj stredoškolské turnaje, ako debatný rozhodca.

Veľkú časť môjho času posledný rok zobrala aj organizácia Veľkého protikorupčného pochodu. S viacerými priateľmi práve z našej Univerzity Komenského sme sa rozhodli podporiť túto pôvodne stredoškolskú iniciatívu. Už dlhodobo sa mi nepáčilo, ako veľa vecí v našej republike funguje, a cítil som dlhé nutkanie sa nejako vyjadriť, niečo povedať. Je to podobný pocit, ako keď vám na strednej vystrelí ruka hore, keď viete správnu odpoveď. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme reagovali na veci, ktoré sa okolo nás dejú. Garantovať zásadnú zmenu neviem, ale viem s absolútnou istotou povedať, že ak by sme nerobili nič, tak nič nedosiahneme. Práve preto si veľmi vážim Dávida a Karolínu, lebo oni, dvaja stredoškoláci, založili event na facebooku a sami netušili, čo sa bude diať, no chceli sa ozvať, chceli niečo zmeniť.

Čo vás na štúdiu najviac baví?

Momentálne na Verejnej politike hodnotím ako prínosné, že máme naozaj kvalitné metodologické kurzy, na Kvalitatívnych metódach analýzy a výskumu sme prešli celým procesom výskumu – od prípravy rozhovoru po jeho prepis, analýzu až po výskumnú správu. Veľmi zaujímavý je aj predmet Nástroje verejnej politiky, kde máme v seminárnej práci analyzovať nami zvolený nástroj, ja som sa rozhodol pozrieť sa na fungovanie asistenta učiteľa pre zdravotne znevýhodnené deti.

Počas mojej výmeny na Helsinskej univerzite ma najviac nadchol kurz o populizme, kde sme sa venovali pohľadu viacerých akademikov na tento problém. Predtým, ako som kurz absolvoval, som si myslel, že viem čo populizmus je, veď predsa to, keď politik hovorí ľuďom, čo chcú počuť. Teraz si to však netrúfam povedať. O populizme som písal aj bakalársku prácu, v ktorej som hľadal jeho prejavy v internetovej komunikácii vybranej politickej strany.

Ako Vás ovplyvňuje štúdium, myslíte si, že ste sa počas štúdia zmenili, niekam sa posunuli?

Samozrejme, bolo toho veľmi veľa, čo som sa dozvedel, a začal som stretávať ešte viac nových ľudí, ktorí boli iní ako ja. Sám som skôr konzervatívny pravičiar, no veľa z mojich spolužiakov alebo učiteľov sa nachádza na opačnej strane politického kompasu. Mám rád, keď sú moje názory konfrontované s inými. Žijem v dobe, v ktorej je veľmi ľahké sa uzavrieť do svojej vlastnej bubliny a iné názory nevnímať. Ja si rád vypočujem odlišné pohľady, buď prehodnotím, že som sa mýlil, alebo sa v mojom názore môžem viac utvrdiť a byť si ním istejší. Práve toto sa mi dialo aj na FSEVke a som za to rád.

Aké sú Vaše plány na najbližší rok? V akom odvetví, prípadne kde konkrétne, by ste chceli pracovať po ukončení vzdelávania na FSEV UK?

 V najbližšom roku si chcem nájsť nejakú dlhodobú stáž. Najviac ma láka štátna správa alebo think-tanky. Veľmi lákavé sú analytické jednotky, ktoré buď sú, alebo vznikajú na ministerstvách. Považujem za veľmi dôležité, aby sme rozhodnutia robili na základe zozbieraných a zanalyzovaných dát, a snažili sa tak o čo najviac prospešné rozhodnutia pre spoločnosť. Veľmi sa mi páči vznik Klubu úradníkov dobrej vôle. Snažia sa spájať ľudí, ktorí majú chuť a ochotu veci zmeniť naprieč všetkými sektormi štátnej a verejnej správy.

Čo by ste poradili dnešným stredoškolákom, ktorí chcú byť úspešní, ale nevedia, ako a kde začať?

Necítim sa ako niekto, kto má niekomu diktovať recept na úspech. Viem len zhodnotiť dve veci, ktoré ma mrzia z môjho stredoškolského štúdia. Prvá vec je tá, že som nezačal skôr debatovať – a teraz tým nechcem povedať, že každý by mal debatovať, aj keď  je to skvelá aktivita a všetkým ju odporúčam. Najdôležitejšie je nájsť komunitu šikovných ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy ako vy. Viete sa navzájom posúvať a rozvíjať sa v niečom, v čom chcete byť dobrí. Druhá vec, ktorá ma mrzí, je, že som sa nedostatočne venoval jazykom. Obstojne ovládam len angličtinu, na strednej som mal španielčinu, no neviem z nej veľa. Je to škoda, bol to stratený čas a teraz sa to všetko dobieha náročnejšie.

Nelámte si hlavu nad tým, ktorý krok by mal byť prvý

Patrícia Varačková, študentka 2. ročníka magisterského stupňa študijného programu sociálna a pracovná psychológia na FSEV UK

Prečo ste sa rozhodli študovať na FSEV UK?

Sociálna a pracovná psychológia bol program, ktorý ma oslovil svojou náplňou a bola to oblasť, v ktorej som si vedela predstaviť svoju budúcnosť. Taktiež sa mi páčilo (a aj doteraz to považujem za výhodu), že FSEVka je pomerne komornou fakultou, kde vládne skvelá atmosféra.

Odkiaľ pochádzate?

Pochádzam z Bratislavy, kde som prežila aj celý svoj život. Navštevovala som tu aj strednú školu - umeleckú, a teda úplne odlišný smer od môjho terajšieho pôsobenia. Výtvarné umenie však aj naďalej patrí medzi moje záľuby, no v dnešnej dobe v podstate už len ako relax :)

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Vo voľnom čase sa rada okrem spomínaného výtvarného umenia venujem aj hudbe - napríklad hre na gitare či basgitare, cestovaniu alebo si rada prečítam dobrú knihu.

Čo Vás na štúdiu najviac baví?

V rámci samotného štúdia ma najviac oslovili predmety, ktoré nám poskytli možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí v danej oblasti pracujú, alebo si vyskúšať konkrétne psychologické metódy a nástroje. Mali sme tak možnosť získať iný pohľad na naše zameranie a na to, ako to funguje „vonku“, v reálnom svete. Takáto forma prednášok či seminárov je vždy prínosná.

Za pridanú hodnotu FSEV UK považujem jej modernosť, respektíve otvorenosť voči akejkoľvek diverzite a neformálnosť. Taktiež by som vyzdvihla aj už spomínanú komornú atmosféru, vďaka ktorej sa môžeme my, študenti, cítiť súčasťou fakulty.

Ako Vás ovplyvňuje štúdium, myslíte si, že ste sa počas štúdia zmenili, niekam sa posunuli?

Štúdium mi rozhodne dalo veľa nových poznatkov, ktoré budem môcť využiť nie len v pracovnej sfére, ale taktiež v osobnom živote, a rovnako aj cenných skúseností, či praxe v danej oblasti. Okrem „profesijnej“ sféry však určite zmenilo aj to, ako nad vecami premýšľam a ako riešim niektoré špecifické úlohy – samozrejme v pozitívnom smere.

Čomu ste sa venovali vo vašej bakalárskej práci a akú tému ste si vybrali na diplomovú prácu?

V bakalárskej práci som sa venovala predstave ženského ideálu a tomu, ako tento koncept vnímajú ľudia. V diplomovej práci som ostala verná podobnej téme a venujem sa problematike rodových stereotypov na pracovisku. Obe záverečné práce sú teda orientované na sociálnu psychológiu.

Aká bola vaša úloha v organizačnom tíme FSEV FEST 2017 a aké skúsenosti ste získali vďaka nej získali?

V rámci FSEV FESTu 2017 bola mojou úlohou pozícia tím líderky. Tá so sebou okrem manažovania vyše tridsiatich ľudí niesla aj mnoho iných povinností. Najdôležitejšími boli komunikácia s hosťami a so zamestnancami univerzity, vybavovanie oficiálnych záležitostí spojených s organizovaním akcie, zabezpečovanie materiálnych vecí, či vytváranie grafických podkladov. Podstatné bolo taktiež hľadanie a komunikácia so sponzormi. Táto skúsenosť mi poskytla skvelú prax, vďaka nej som mala možnosť rozvíjať svoje marketingové a manažérske zručnosti. V praxi tak budem vedieť zvoliť vhodné postupy a v prípade organizovania ďalšieho podujatia myslieť na všetky detaily, ktoré by mi predtým zrejme ani nenapadli. Táto príležitosť mi navyše poskytla aj priestor aktívne sa angažovať v rámci diania fakulty, čo bolo naozaj zaujímavé. V neposlednej rade som vďaka FSEV FESTu spoznala mnoho skvelých a zaujímavých ľudí, začo som naozaj vďačná, a ešte raz by som im aj touto cestou chcela poďakovať za skvelú spoluprácu. 

Spolupodieľať sa na organizovaní FSEV FESTu by som všetkým naozaj odporučila a verím, že postupom času sa bude do organizácie aktívne zapájať čoraz viac študentov, vďaka čomu budú ďalšie ročníky ešte lepšie a rôznorodejšie.

Aké máte plány na najbližšie obdobie a čomu by ste sa chceli venovať po skončení štúdia?

Okruh profesií, ktoré ma lákajú, je veľmi rozsiahly. Momentálne som teda v štádiu, kedy sa ich snažím pomocou skúseností zredukovať. S určitosťou však môžem povedať, že pôjde o zamestnanie, v ktorom budem využívať poznatky z psychológie - či už napríklad z pohľadu marketingu alebo HR.

Čo by ste poradili dnešným stredoškolákom, ktorí chcú byť úspešní, ale nevedia, ako a kde začať?

Určite by som im poradila, aby si nelámali hlavu tým, ktorý krok by mali zvoliť ako prvý, a zbytočne nad tým dlho nepremýšľali. Podstatné je začať, aj keď od úplne malých, na prvý pohľad bezvýznamných krôčikov, nebáť sa a chopiť sa každej možnej príležitosti.