Fakulta sociálnych
a ekonomických vied
Univerzita Komenského v Bratislave

Public Policy Book Club

Public Policy Book Club

Public Policy Book Club (PPBC) vznikol na Ústave verejnej politiky FSEV UK v roku 2014 s cieľom vytvoriť komunitu, ktorá bude diskutovať o otázkach organizácií a krajín.

Facebook page

Pravidlá Public Policy Book Club-u:

1. Členom sa môže stať každý, kto má záujem čítať knihy a diskutovať o zaujímavých otázkach z oblasti verejnej politiky.

2. Ročne sa čítajú 3 knihy z oblasti public policy a politics.

3. Predpokladáme, že väčšina bude v anglickom jazyku.

4. ÚVP zabezpečí 2 – 3 kusov kníh, ktoré sa čítajú pred stretnutím, a členovia si môžu knihy požičať. Kolobeh kníh koordinuje Jana Kubíková.

5. Stretnutia PPBC sa budú konať v priestoroch FSEV – www.fses.uniba.sk. O dátume budete informovaní min. 2 týždne vopred.

6. Členovia môžu posielať návrhy na publikácie (aj so stručným zdôvodnením výberu, resp. prepojenia na public policy či political science) na email: Jana Kubíková janakubikova14@gmail.com.

7. O knihách, ktoré budeme čítať, rozhodnú koordinátorky – doc. Emília Sičáková-Beblavá a doc. Katarína Staroňová na základe vašich návrh

 

Stretnutia

8. stretnutie

Robotizácia a nástup umelej inteligencie

8.PPBC: Diskusia ku knihe Martina Forda – The Rise of Robots

Emília Sičáková-Beblavá a Matúš Sloboda

ÚVP uskutočnilo v poradí už ôsmy Public Policy Book Club a diskutovali sme o knihe od Martina Forda: The Rise of Robots. Hosťami ÚVP na diskusii boli – Daniel Gerbery, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte UK a zároveň vyučuje Sociálne aspekty verejnej politiky na našom programe, ďalej Monika Martišková, výskumníčka CELSI, a Juraj Čorba z Nadačného programu Green Foundation.

Diskusiu otvoril moderátor Matúš Sloboda otázkou, či sa vzostup automatizácie a robotizácie odlišuje od iných revolučných „vynálezov“ v histórií ľudstva, a teda či je táto „revolúcia“, tak ako uvádza Martin Ford, skutočne fundamentálne odlišná. Daniel Gerbery vníma tento technologický trend skôr ako evolúciu, no dodáva, že práve pre vysokú dynamiku vývoja, len ťažko vieme predvídať vývoj v budúcnosti. Hostia však pripustili, že niektoré zo zmien, napríklad v organizácii spoločnosti, môžu byť vnímané ako revolučné.

Ďalej sme sa rozprávali o vplyve automatizácie a robotizácie na rôzne oblasti života, a to nielen na tie rutinné, ale aj na kreatívne oblasti. Sem patrí napríklad generovanie článkov v médiách, ako aj práca týkajúca sa verejnej politiky. V súčasnosti je možné vidieť používanie tzv. big data pri tvorbe a vyhodnocovaní verejných politík, mnohé mestá poskytujú obyvateľom aplikácie obsahujúce aktuálne dáta o vybraných oblastiach, ktoré im umožňujú robiť lepšie rozhodnutia a mestám robiť responzívnejšie rozhodnutia. V tejto súvislosti Daniel Gerbery odporúčal našim študentom posilňovať hlavne argumentačné zručnosti a kreativitu, teda zručnosti, ktoré budú na trhu práce vysoko potrebné aj v budúcnosti.

Venovali sme sa aj Slovensku a stavu automatizácie a robotizácie. Takmer polovica existujúcich pracovných miest na Slovensku je ohrozená robotizáciou, a to napriek tomu, že už dnes patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré majú jeden z najvyšších podielov robotov vo výrobe na 100-tisíc obyvateľov na svete. Najnovšia štúdia PricewaterhouseCoopers ukazuje, že Slovensko je pri nástupe automatizácie najviac ohrozený štát vyspelej Európy a to hlavne pre vysoké zastúpenie priemyselnej výroby.

V rebríčku ohrozenia do roku 2035 podľa OECD nasledujú za Slovenskom Slovinsko, Litva a Česko. Najmenej ohrozené sú pracovné miesta Grékov, Fínov a Juhokórejčanov. Ako dodali Daniel Gerbery a Monika Martišková, vysoká miera využitia robotov vo výrobe súvisí s robotizáciou v automobilovej výrobe, čo je zároveň aj rizikom, keďže roboty stoja firmu rovnako u nás, ako aj vo Veľkej Británii.

Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti a možné negatívne dopady na trh práce sme neskôr diskutovali na tému vhodných štátnych intervencií v tejto oblasti na Slovensku. Začali sme kritikou podpory duálneho vzdelávania v čase postupnej automatizácie výroby, kedy automatizácia a umelá inteligencia môže nahradiť pomerne veľa pracovníkov. Ako však hostia dodali, robotizácia zasahuje do povolaní, ktoré sú monotónne a fyzicky náročné, teda pozície, na ktoré zamestnávatelia len ťažko hľadajú zamestnancov. Aj preto sa nám v diskusii ako dôležitejšie zdali intervencie smerujúce k podpore sociálnych zručnosti, kreativity, práce v tíme, schopnosť získavať a generovať poznanie a podobne.

Juraj Čorba podotkol, že nástup automatizácie a robotizácie si zároveň vyžaduje zmeny v štýle spravovania – vládnutie, ktoré je flexibilné, adaptabilné na zmeny, podporujúce spoluprácu či schopné pracovať s dátami. Nástup technológií do každej oblasti života spojený s rýchlosťou toku dát, bude klásť dôraz na schopnosť práce s fragmentami informácií a neistotou. Ako ďalej dodal Juraj Čorba, práve obdobia spojené s vysokou mierou neistoty sa v histórii ukázali ako obdobia náchylné na nástup totalitných režimov. Veľkou výzvou je práve preto znižovanie neistoty a strachu ľudí z nástupu technológií.

Jednou zo štátnym intervencií, ktoré sa v súvislosti s robotizáciou spomínajú, je zavedenie základného príjmu, o ktorom rozpráva aj Martin Ford v predmetnej knihe. Diskutéri sa zhodli na tom, že slovenský sociálny systém už dnes poskytuje viaceré typy dávok a možnosť rekvalifikácie. Daniel Gerbery však ocenil prístup fínskej vlády uskutočniť experiment pri uvažovaní o vhodných štátnych intervenciách, a to konkrétne experiment na testovanie základného príjmu. Experiment spočíval v tom, že fínska vláda poskytla dvom tisícom nezamestnaným Fínom 590 euro mesačne a to od roku 2017 do konca roku 2018. Cieľom daného experimentu je testovať motivácie pracovať a hľadať si prácu aj v prípade, že majú základný príjem. Výsledky testovania ešte nie sú známe, no dnes už vieme, že fínska vláda sa rozhodla v experimente nepokračovať v roku 2019.

Robotizácia a nástup umelej inteligencie nevyhnutne vyvoláva mnohé sociologické výzvy spojené s väčšou osamelosťou ľudí, spôsobenou napríklad prácou z domu či cez internet, nestabilitou práce či ďalším roztváraním „nožníc“, keďže ekonomicky ťaží z technologického pokroku predovšetkým úzka skupina inovátorov, investorov a technologických firiem. Rizikom tzv. technologickej revolúcie 4.0 je to, že stojí na predpoklade trvalo udržateľného ekonomického rastu, ktorú už viacerí ekonómovia spochybňujú.

Nástup robotov, o ktorom píše Martin Ford, je nepoch ybne témou, ktorá sa Slovenska týka a vytvára mnoho výziev, ktoré sa týkajú nielen oblasti priemyslu, ale aj vzdelávania a spravovania krajiny. Platí však, že zmeny sú veľmi dynamické a preto ani debata PPBC nemohla nájsť definitívne odpovede.

7. stretnutie

Rozhodnutia vo verejnom sektore, morálka, spravodlivosť a boj s terorizmom

Poznámky zo 7. stretnutia Public Policy Book Club-u ÚVP

doc. EMÍLIA S. BEBLAVÁ, PhD. a Mgr. MATÚŠ SLOBODA, PhD.

Začiatkom októbra Ústav verejnej politiky usporiadal už siedme stretnutie Public Policy Book Club-u a tento krát v inovatívnej podobe. Namiesto čítania knihy sme si totiž spolu pozreli britský film Eye in the Sky a následne sme o téme rozhodovania vo verejnom sektore, spravodlivosti a morálke diskutovali s našimi hosťami. Prišiel medzi nás Otakar Horák, filozof a redaktor Denníka N, ktorý je zároveň externým učiteľom na našom programe (kurz Behaviorálna verejná politika), a bezpečnostný analytik Jaroslav Naď, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

Téma našej diskusie nebola jednoduchá, tak ako nie sú ani jednoduché mnohé rozhodnutia robené vo verejnom záujme. Často sa totiž musia prijať rýchlo s nedostatočným množstvom informácií a vedomostí o predmete rozhodnutia. Zároveň sa uskutočňujú v prostredí, ktoré je pod drobnohľadom médií a aj to vplýva na to, ktoré konkrétne riešenie sa príjme. Film a naša diskusia tak poukazovali na rôzne kultúry práce a rozhodovania v samotnom verejnom sektore, kedy jednotliví aktéri zdôrazňovali odlišné faktory rozhodovania, prípadne im prikladali inú váhu. Okrem legálnosti sa do úvahy brala aj legitímnosť rozhodnutia, a to hlavne v prípade rozhodovania politických aktérov, ako boli ministri. Film poukazoval na odlišnosti v usudzovaní a rozdieloch v logike usudzovania vojakov, politikov a médií a otvoril otázky, ako nastaviť systém rozhodovania a zodpovedania sa v takých oblastiach ako je obrana. Prijíma minister-nevojak iné rozhodnutia ako minister-vojak? Sú kultúra práce v rezorte, kritéria a ich váhy iné v kontexte toho, či pochádza minister obrany zvnútra systému alebo nikdy predtým v armáde nepracoval? Podľa bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa má minister byť schopným robiť rozhodnutia na základe informácii a faktov, ktoré sú mu schopní dodať experti. Aj preto Naď, ktorý má skúsenosť s prácou s mnohými ministrami obrany, hovorí, že ministrom by mal byť skôr skúsený manažér mimo armády ako vysoká hodnosť v ozbrojených zložkách. V reálnom svete sú expertíza a schopnosť rozhodovať rovnako dôležité, no odlišné zručnosti.

Dotkli sme aj otázky spravodlivosti a morálky pri rozhodovaní. Otakar Horák nás upozornil, že veda nám pri posudzovaní morálky rozhodnutia nepomôže, keďže platí Humov zákon – veda len popisuje veci také, aké sú. Morálka je odpoveďou na to, aký chceme svet mať. Jedným z prístupov k uvažovaniu o spravodlivosti rozhodnutia je doktrína utilitarizmu, ku ktorej sa v diskusii prihlásila väčšina študentov a diskutujúcich. Tu bola pri rozhodovaní dôležitá informácia o počte potenciálnych civilných strát pri zásahu samovražedného atentátnika. Našli sa v diskusii aj podporovatelia doktríny libertarianizmu a teda ochrany individuálnych práv jednotlivca. V danom kontexte Otakar upozornil na tzv. situacionizmus a rolu emócií pri rozhodovaní, ktoré evolučne pomáhali človeku prežiť v prostredí, v ktorom sa nachádzal. Otakar Horák v uvedenej súvislosti diskutoval o morálnej intuícii tak, ako ju konceptualizoval napr. Jonathan Haidt, ktorý skúma morálne hodnoty ovplyvňujúce naše rozhodnutia, ďalej diskutoval o tendencii ľudí post-racionalizovať už prijaté rozhodnutia, ako aj o kognitívnej disonancií, tak ako ju definoval napr. Leon Festinger. Pozornosť upriamil aj na poznanie Josua Greena, ktorý skúma morálne usudzovanie a rozhodovanie, štruktúru mozgu a schopnosť človeka robiť zložité rozhodnutia. Diskutujúcich upozornil na aspekt posudzovania konzekvencií, teda dopadov jednotlivých rozhodnutí.

Ďalšou témou bola zmena taktiky útočenia – z osobne zainteresovaného/personálneho útoku na depersonalizovaný útok, kde sa pracuje s technikou ako sú napr. drony. Viaceré nové útočné či obranné systémy pracujú automaticky na princípe vopred definovaného algoritmu. Aj keď daný algoritmus definuje človek, sú namieste otázky rizík spojených s použitím depersonalizovaných prístupov k rozhodovaniu a intervenciám vo verejnom sektore. Jaroslav Naď nás v diskusii odviedol do konkrétneho rozhodovania v kontexte Slovenska a NATO. Podľa neho je pri rozhodovaní dôležitá aj expertná intuícia, hlavne v situácií, keď je potrebné rozhodovať sa rýchlo.

Na siedmom stretnutí PPBC sme otvorili mnohé zaujímavé témy z hľadiska verejnej politiky a veríme, že boli inšpiráciou nielen pre ďalšie diskusie a výskum na ÚVP, ale aj pre našich študentov pri uvažovaní nad témami záverečných prác.

6. stretnutie

Šieste stretnutie Public Policy Book Club-u sa uskutočnilo 3. mája 2017. O knihe Marka Moora - Creating Public Value a všeobecne o téme Dá sa riadiť štát ako firma? diskutovali poradca prezidenta a bývalý šéfredaktor Trendu Radoslav Baťo a analytik Inšitútu finančnej politiky MF SR Braňo Žudel. Diskusiu moderoval náš doktorand Martin Dubéci.

Viac o stretnutí a knihe nájdete tu.

5. stretnutie

23. 11.2016  Amanda Ripley: The Smartest Kids in the World.

Piatou knihou, ktorú sme čítali a diskutovali o nej, je kniha Amandy Ripley: The Smartest Kids in the World.

4. stretnutie

Štvrté stretnutie Public Policy Book Club-u sa uskutočnilo 25.mája 2016.

Hosťom diskusie bol Mgr. Adama Hudek, PhD. z Historického ústavu SAV.

Diskutovali sme o knihe Jareda Diamonda: Guns, Germs and Steel: The Fates of Human Societies.
Viac o nej nájdete tu

3. stretnutie

Stretnutie Public Policy Book Club-u ku knihe Wiliama Easterlyho:

The Tyranny of Experts: Economists, Dictators and the forgotten Rights of the Poor

2. stretnutie

Stretnutie Public Policy Book Club-u ku knihe Richarda H. Thalera a Cassa R. Sunsteina

Nudge: Improving Decisions About Health, Wealth and Happiness

1. stretnutie

1.10.2014 Michael Ignatieff: Fire and Ashes: Success and Failure in Politics 

Prvou knihou, ktorú sme čítali a diskutovali o nej, je  kniha bývalého premiéra Kanady a súčasného profesora na Harvard University v USA Michaela Ignatieffa: Fire and Ashes: Success and Failure in Politics.